Veľakrát sa nezamýšľame nad tým, že naša pokožka je prvou líniou obrany proti potenciálne škodlivých baktériám a nečistotám. Je to tenká vrstva, ktorá pokrýva naše telo a funguje ako neviditeľný, aj keď trochu mastný, štít. A pritom ako náš najväčší orgán (pokožka tvorí v priemere až 1,5 – 2 m2) si predsa zaslúži byť vyživovaná a ošetrovaná.
Naša koža je však tiež pórovitá, čo znamená, že 13 % (v dolnej časti našich nôh) až 100 % (podpazušie a slabiny) produktov, ktoré na ňu nanášame, sú absorbované do niekoľkých sekúnd. Aj to je dôvod, prečo by nám malo záležať na tom, čo budeme používať.
Aj napriek rôznym laboratórnym previerkam, mnoho tradičných výrobkov obsahuje celý rad chemických látok až chemikálií, ktoré prestupujú cez našu pokožku do krvného obehu a môžu potenciálne narušiť prirodzenú rovnováhu nášho tela. Niektoré chemické látky, ako napr. laurylsulfát sodný (detergent), môže obsahovať nečistoty, ktoré sú považované za možné karcinogény – škodlivé pre nervový systém, a klasifikované ako pôvodca možného poškodenia zdravia vplyvom toxickej látky.
A to je jeden z mnohých dôvodov, prečo Alba Flora vyrába len výrobky prírodnej starostlivosti o pleť.
Definícia prírodnej kozmetiky
Vedeli ste, že neexistuje skutočná definícia toho, čo tvorí prírodnú kozmetiku a prírodné produkty pre starostlivosť o pleť? Po prejdení nákupnou uličkou vo vašej drogérii môžete síce nadobudnúť inú domnienku, pretože veľa firiem dnes tvrdí, že používajú prirodzené zložky alebo receptúry. To znamená, že zo zákona môže ktokoľvek tvrdiť, že jeho výrobky sú prírodné, aj napriek tomu, že používajú potenciálne nebezpečné látky. Rovnako ako pri potravinách preto platí, že sa musíme zakaždým čítaním malých písmeniek na zložení presvedčiť, čo daný produkt obsahuje. Na rozdiel od potravín (pri ktorých sa zväčša pri označení používajú aj slovenské názvy), kozmetika je označovaná všeobecne celosvetovo používaným názvoslovím, preto sa zákazník nie často vo výrazoch vyzná. Naša filozofia sa však odráža od nasledujúcej definície:
Prírodná kozmetika = Používanie ingrediencií, ktoré pochádzajú z účelných, obnoviteľných zdrojov s bohatým výskytom v prírode, ako sú rastliny či minerály. Výrobky s minimálnym spracovaním, ktoré obmedzujú použitie syntetických látok alebo chemikálií, alebo inak zriedených látok znehodnocujúcich čistotu zložiek.
„Tucet špinavcov“ v kozmetike
Označenie „Tucet špinavcov“ sme si samozrejme nevymysleli. Tento zoznam pochádza z publikácie spracovanej v spolupráci s kanadským ekológom a aktivistom Davidom Suzuki a je inšpirovaný známym vojnovým filmom Dirty Dozen/12 špinavcov. Zoznam je tiež rozšírený o ďalšie chemikálie bežne používané v kozmetike, identifikované kanadským projektom Marin County proti rakovine (Marin County Cancer Project). V tradičnej kozmetike sa totiž môžu vyskytovať aj chemické látky (priemyselne vyrábané chemikálie), ktoré môžu byť označované ako karcinogény, pesticídy, reprodukčné toxíny či hormonálne disruptory. Mnohé produkty obsahujú chemické zmäkčovadlá (používanie tiež na zmäkčenie betónu), odmasťovače (používané na odmastenie napr. špinavých častí automobilov) a povrchovo aktívne látky (znižujú povrchové napätie vo vode, ako napríklad farby a atramenty). Predstavte si, aký dlhodobý vplyv môžu mať takéto produkty na našu pokožku a akým spôsobom môžu vplývať na životné prostredie pri infiltrácii do vodných tokov.
- Parabény (predpony zlúčenín METHYL-, ETHYL-, PROPYL- a BUTYL-)
Používajú sa v mnohých kozmetických prípravkoch ako konzervačná látka.
Potenciálne riziká: Potenciálny karcinogén, môže sa podieľať na zmene hladiny hormónov (neplodnosť, hormonálna dysfunkcia, predčasná puberta), u zvierat možné zmeny mozgového a nervového systému. Dánska štúdia ešte v roku 2010 potvrdila, že po aplikácii parabénu na pokožku sa táto chemikália objaví v krvi už po niekoľkých hodinách. Dr. Philippa Darbre a jej kolegovia z anglickej univerzity v Readingu testovali 20 vzoriek z ľudských prsníkov postihnutých nádorom, a objavili zvyšky parabénov v každej vzorke, čo môže potvrdzovať, že sa parabény dokážu vstrebať cez ľudskú pokožku do tela a tam sa akumulovať. - Formaldehyd (označenie FORMALDEHYDE) a DMDM hydantoín
Konzervačné látky s dezinfekčným účinkom, používané tiež ako fungicídy (proti hubám a plesniam) a germicídy (na ničenie baktérií). DMDM hydantoín pri svojom rozpade postupne uvoľňuje do tela formaldehyd. Vyskytujú sa v mydlách, šampónoch, dezodorantoch, či lakoch na nechty.
Potenciálne riziká: Môžu spôsobovať bolesť kĺbov, kožné reakcie, alergie, depresie, migrény, bolesti v oblasti hrudníka, ušné infekcie či nespavosť. - BHA (Butylhydroxyanisole, označenie E 320) a BHT (Butylhydroxytoluene, označenie E 321)
Syntetické antioxidanty. V kozmetike sa používajú hlavne v hydratačných prípravkoch – krémoch, make-upoch, rúžoch ako konzervačné látky, zabraňujú totiž skazeniu olejov a pôsobeniu niektorých baktérií a plesní. Sú to však látky, ktoré sa vyrábajú z vedľajších produktov vznikajúcich pri spracovaní ropy.
Potenciálne riziká: V Japonsku je BHA zakázaná, napriek tomu, že neexistujú žiadne priame dôkazy o jej škodlivosti. BHT môže potenciálne spôsobovať alergické reakcie (ekzémy) a jej stopové množstvá môžu zostávať v ľudských tukových tkanivách. Podľa organizácie IARC bolo však dostatočne preukázané, že sú obe látky karcinogénom. Pomocou štúdií organizácia preukázala, že látka môže spôsobovať rôzne poruchy – toxické účinky na pečeň, obličky, pľúca, vaječníky. V EU (a teda aj na Slovensku) sú však tieto látky povolené ako syntetické antioxidanty v obmedzenom množstve. Hoci BHT je tiež povolená v USA, v samotnej Kalifornii je považovaná za karcinogén. - Uhoľný decht a farbivá a pigmenty z neho odvodené (predovšetkým fenyléndiamín, označenie P-PHENYLENEDIAMINE, PPD)
V kozmetike využívaný predovšetkým ako súčasť farieb na vlasy či šampónov.
Potenciálne riziká: Farby z uhoľného dechtu môžu obsahovať soli ťažkých kovov a dráždiť pokožku, pri vdýchnutí spôsobovať astmu či zápaly sliznice žalúdka. Látka je zakázaná v Kanade z dôvodu podozrenia, že sa jedná o karcinogén, toxický pre pokožku, dýchacie cesty a nervový systém. - Etanolamín, DEA (Diethanolamine), MEA (Monoethanolamine) a TEA (Triethanolamine) a súvisiace prísady
Používajú sa v krémových a penivých produktoch, ako sú hydratačné sprchové gély, šampóny či peny do kúpeľa.
Potenciálne riziká:V kombinácií s ďalšími chemikáliami môžu byť karcinogénne. Môže dráždiť pokožku a oči, vyvolávať kožné zápaly. - Ftaláty (DBP, DMP, DEP)
Používajú sa ako zmäkčovadlo v niektorých produktoch pre starostlivosť o nechty či lakoch na vlasy. Väčšinou sú v zložení uvedené ako parfém/fragrance a teda ťažko odhaliteľné.
Potenciálne riziká: Existuje podozrenie z jeho nepriaznivých účinkov na hormonálny systém a plodnosť (vývojové vady) a z toho dôvodu zaradený medzi potenciálne reprodukčne toxické látky. - Syntetické parfémy
Akákoľvek zmes vonných zložiek používaných v rôznych kozmetických prípravkoch, pričom sa vyskutujú aj v niektorých výrobkoch uvádzaných na trh ako “neparfumovaný”.
Potenciálne riziká: Niektoré vonné látky môžu vyvolať alergie či astmu, majú väzby na rakovinu a neurotoxicitu. - PEG (zväčša zlúčeniny s koncovkou na “eth” – napríklad POLYETHYLENE GLYCOL)
Používané sú v mnohých kozmetických výrobkoch ako sú krémy, detská kozmetika či opaľovacie krémy.
Potenciálne riziká: Pri výrobnom procese môžu byť kontaminované dioxínom (1,4-dioxanom), ktorý môže spôsobovať rakovinu. - Minerálne oleje – Petrolát, Parafín, Vazelina
Používajú sa v niektorých vlasových prípravkoch pre lesk a ako bariéra proti vlhkosti v niektorých balzamoch na pery či rúžoch.
Potenciálne riziká: Sú to však ropné produkty, ktoré môžu byť kontaminované polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi, ktoré môžu spôsobovať rakovinu. - CYCLOMETHICONE a siloxány (zväčša zlúčeniny s koncovkou na “-siloxane” alebo “-methicone”)
Zmesi na báze silikónov. Používajú sa v rôznych kozmetických prípravkoch ako zmäkčovadlo a zvlhčovadlo. Urýchľujú tiež schnutie či vstrebanie krémov, vlasových produktov či deodorantov.
Potenciálne riziká: Sú podozrivé ako endokrinný disruptor a látky toxické či poškodzujúce reprodukčný systém. - SLS (Sodium Lauryl Sulfate) a SLES (Sodium Laureth Sulfate) + súvisiaca zlúčenina nátriumlaurylsulfát
Používajú sa ako čistiaca a penivá látka vo veľkom množstve hygienických prípravkov – v šampónoch, čistiacich prostriedkoch a kúpeľových penách. Taktiež sú zväčša súčasťou prípravkov pre umývanie áut, prostriedkov na čistenie garážových podláh, odmasťovačov motorov.
Potenciálne riziká: Pri výrobnom procese môžu byť kontaminované dioxínom (1,4-dioxanom), ktorý môže spôsobovať rakovinu. Taktiež sú podozrivé z možného poškodenia očí, kožných problémoch, ale aj depresiách či obtiažach s dýchaním. - Triclosan
Používa sa ako syntetická antibakteriálna zložka, v kozmetike predovšetkým v antiperspirantoch, ale tiež aj v zubných pastách či čistiacich a odličovacích prostriedkoch.
Potenciálne riziká: Je však podozrivý ako endokrinný disruptor a môže prispieť k odolnosti tela voči antibiotikám.